Mrtvy hladaju živich..
Pápežom transkomunikácie, ako ho volajú, je Otec Francois Brané,
profesor parížskej Sorbony a autor knihy Mŕtvi hovoria, o ktorej sme už
neraz písali. S týmto priekopníkom kontaktov so záhrobím v novej podobe
som sa stretla pred pár rokmi. Vtedy na mňa veľmi zapôsobil nielen
svojou múdrosťou, ale aj prístupnosťou novým myšlienkam. Cirkev sa
začala viac zaujímať o transkomunikáciu po istej udalosti. Stalo sa to
v roku 1952, keď Alfreo Ernetti a Agostino Gemelli pracovali na
vylúčení šumov z nahrávok gregoriánskych chorálov. V tých časoch boli
magnetofónové pásky slabé a často sa trhali. Zakaždým, keď sa to stalo,
Gemelli zakričal: "Otče, pomôž mi!" O pár dní neskôr, keď si prehrával
pásku, namiesto chorálu začul hlas svojho mŕtveho otca: "Samozrejme, že
ti pomáham. Vždy som pri tebe." Kňaz okamžite zavolal otca Ernetiho.
Keď si tento vypočul pásku,
spolu s priateľom vycestovali do Ríma. Pius XII. si vypočul ich
rozprávanie a ubezpečil ich, že existencia takéhoto hlasu je záležitosť
čisto vedecká a nemá nič spoločné so špiritizmom: "Magnetofón je
objektívny. Prijíma a registruje iba zvukové vlny bez ohľadu na to,
odkiaľ pochádzajú. Tento experiment sa môže stať základným kameňom pre
vedecký výskum, čo len prehĺbi vieru ľudí v budúci život..." Gemelli
(jeden zo zakladateľov Kliniky Gemelli, kde sa lieči aj Ján Pavol II.)
nebol ľahkoverný. Do františkánskeho rádu vstúpil až po vyštudovaní
medicíny. Bratanec pápeža Pia XII., profesor Gebhard Frei, duchovný a
spoluzakladateľ Jungovho inštitútu, onedlho sám začal skúmať "hlasy zo
záhrobia". Po dlhoročných výskumoch konštatoval, že "hlasy patria
transcendentným, určitým bytostiam. Či sa mi to páči, alebo nie, nemám
právo pochybovať o ich reálnosti".
Keď profesor v roku 1967 zomrel, jeho hlas sa ešte v ten istý rok začal
objavovať na rôznych nahrávkach. Bez akýchkoľvek pochybností ho
napríklad identifikoval profesor Peter Hohenvvarter z Viedenskej
univerzity.
Prosia o modlitbu
Zdá sa, že koncom 60. rokov cirkev dala svoj súhlas na experimenty s
transkomunikáciou. K experimentujúcim patril aj kňaz Leo Schnid zo
Švajčiarska. Hlasy sa mu prihovárali v angličtine, francúzštine,
nemčine, dokonca v latinčine a vo švajčiarskom dialekte. Časť hlasov ho
prosila o modlitbu, časť sa snažila duchovne podporiť experimentátora.
Niektoré hlasy však boli agresívne a strašili ho primitívnym spôsobom.
Niekedy hlasy predpovedali nastávajúce udalosti, inokedy vystríhali
pred nebezpečenstvom. Vo svojej knihe Keď hovoria mŕtvi Schmid
napríklad píše: "Počas hľadania turistu, ktorý sa stratil v okolí
Lugana, sa na moju pásku nahrali hlasy, ktoré udávali presné
topografické súradnice, ktoré udávali miesto jeho pobytu." Kňaz Leo
však zdôrazňoval, že hlasy dosť často nehovoria nič dôležité.
Prirovnával situáciu k hľadačov! zlata, ktorý nachádza veľké množstvo
bezcennej rudy a len pár odrobiniek zlata. Jedno však bolo isté:
bytosti zo záhrobia túžili predovšetkým pokračovať vo výskume a
zdôrazňovali, že nemožno znevažovať možnosť kontaktu medzi ich a naším
svetom. Schmidov vklad do výskumu transkomunikácie je obrovský.
V otázke je aj odpoveď
Iným výskumníkom z radov cirkvi je otec Andreas Resch, ktorý okrem
experimentov organizoval aj parapsychologické kurzy pre kňazov v Ríme.
Doktor Resch je profesorom teológie a klinickej psychológie v
Alfosianum v Ríme. Vedie aj Inštitút problémov hraničných vied v
Innsbrucku a bol aj koordinátorom skupiny vedcov, ktorá v roku 1987 z
poverenia cirkvi skúmala javy v Medžugorí. Na zjazde parapsychológov v
roku 1990 otec Resch okrem iného povedal: "V mojej
väčšiu časť venovali stavu výskumov transkomunikácie. O dva roky neskôr
vydavateľ Sunnday Mirror financoval verejné nadviazanie kontaktu s
transhlasmi. Test kontroloval anglický psychológ Peter Bander.
Zúčastnilo sa ho veľa významných osobností verejného života a vedcov.
Po jeho úspešnom ukončení otec Pistone v jednom z rozhovorov povedal:
"Nevidím v hlasoch nič, čo by sa priečilo učeniu katolíckej cirkvi. Sú
nezvyčajné, ale niet sa čoho báť
Nevidím.v nich nijakú hrozbu."
Peter Bander sa neskôr vyjadril, že cirkev si uvedomuje, že nemôže
kontrolovať rozvoj vedy. Zvlášť ho potešilo, že väčšina cirkví zaujala
rovnaký postoj: že záhada hlasov povzbudzuje aj predstavivosť tých, čo
tvrdili, že sa nikdy neobjaví nijaký dôkaz o posmrtnom živote. Navyše
takéto skúsenosti a knihy, ktoré ich opisujú, vyvolávajú pochybnosti aj
v dušiach ateistov...
Tieto a veľa ďalších experimentov a skúseností mnohých kňazov
spôsobili, že mnohí z nich si čoraz zreteľnejšie uvedomili, že medzi
smrťou, zmŕtvychvstaním existuje aj iná oblasť posmrtnej existencie.
Kresťanská teológia však zatiaľ na túto tému nemá veľa čo povedať.
Cirkev už nebude brániť kontaktom s mŕtvymi
Nedávno jeden z teológov vo Vatikáne otec Gino Concetti, stály
komentátor Osservatore Romano, povedal: "Podlá nového katechizmu Boh
dovoľuje našim drahým mŕtvym, žijúcim v ultrazemskom rozmere, posielať
nám správy, ktoré nám pomáhajú v ťažkých chvíľach života. Cirkev sa
rozhodla, že už nebude zakazovať dialóg s mŕtvymi pod podmienkou, že sa
bude týkať náboženského života a vedeckých cieľov." Čo z toho všetkého
vyplýva? Že veda vstupuje do oblasti ducha a nik tento postup už
nezastaví. A tak sa plní ďalšia z predpovedí mnohých vizionárov, že
príde čas, keď sa veda a náboženstvo spoja....
Z rôznych častí sveta prichádzajú neuveriteľné správy: mŕtvi sa ukazujú
na televíznych obrazovkách, hovoria cez telefón, ich hlasy sa nahrávajú
na magnetofón, píšu na obrazovky počítačov. Kňaz Brune, tento "pápež
transkomunikácie", povedal:
"Špiritizmus cirkev vždy uznávala ako čosi prirodzené. Predsa sa
modlíme k svätým, obraciame sa na mŕtvych, ktorí žijú v kráľovstve
nebeskom, k duchom... Príkaz, aby sme mŕtvych nechali na pokoji, sa
nachádza len v Starom zákone. V Novom zákone, naopak, sv. Pavol, ako
vieme, hovorí o rozpoznávaní duchov, čo je schopnosť odlíšiť duchov,
ktorí nám môžu pomôcť od tých, ktorí by nám chceli ublížiť a sú
nebezpeční..." V súčasnosti vyše desaťtisíc ľudí z celého sveta celkom
bez problémov registruje hlasy zo záhrobia. A prečo sa mŕtvi ozývajú?
Túžia nás presvedčiť, že posmrtný život existuje, a zároveň nám chcú
pomôcť nájsť zmysel života na Zemi, učia nás láske...